Prof. PhDr. František Novosád, CSc. je významnou osobnosťou slovenskej filozofie a jeho tvorba už niekoľko desaťročí spoluurčuje filozofický diskurz v našom prostredí. Najvýraznejším spôsobom prof. Novosád vstúpil do diskusií v oblasti sociálnej a politickej filozofie, filozofickej antropológie, filozofie kultúry, filozofie dejín a dejín filozofie. Novosád je pracovníkom Filozofického ústavu SAV od roku 1987 a v rokoch 1990 – 2020 bol vedúcim Oddelenia sociálnej filozofie a filozofickej antropológie. Pôsobil tiež ako šéfredaktor časopisu Filozofia (1990 – 2006). Vo svojej tvorbe sa Novosád orientuje na dialóg s tradíciami filozofického myslenia 19. a 20. storočia, predovšetkým s nemeckým idealizmom, pozitivizmom, novokantovstvom, filozofiou života, fenomenológiou a marxizmom. Medzi kľúčové postavy, s ktorými sa vyrovnával vo svojich prácach, patria M. Weber, E. Cassirer, M. Heidegger, G.W.F. Hegel, K. Marx, L. Wittgenstein a C. Schmitt. Reflektoval tiež filozofický prínos domácich mysliteľov, napríklad I. Hrušovského a M. Hamadu. Novosád bol kontinuálne činný aj ako prekladateľ filozofickej literatúry – do slovenčiny preložil diela M. Bachtina, N. Hartmanna, M. Heideggera, I. Kanta, T. Nagela, C. Schmitta, E. Voegelina či L. Wittgensteina. Hoci sa Novosád dlhodobo profiloval ako odborník v oblasti dejín filozofie – v ktorej priniesol do slovenského prostredia mnohé nové podnety a pohľady – zásadným spôsobom ovplyvnil aj systematické filozofické myslenie. Viaceré jeho monografie a články systematicky uchopujú problémy a štruktúry filozofickej antropológie, sociálnej filozofie, filozofie kultúry či štúdia ideológií. Novosád predstavuje vlastné návrhy formovania týchto filozofických disciplín, pričom identifikuje koncepcie užitočné pre riešenie problémov našej doby. Práve konceptuálnu analýzu a jej naviazanie na reflexiu konkrétnych ideových a dejinných vývojov možno považovať za ústredný Novosádov prínos, ktorý ovplyvnil celú generáciu filozofov aj iných odborníkov a dodnes rezonuje v intelektuálnej obci.
