Dňa 24. februára 2026 nás vo veku 95 rokov navždy opustil profesor Jan Šebestík, filozof a historik vedy, ktorý v rokoch 1954 – 1956 pracoval na Filozofickom ústave SAV.
Jan Šebestík študoval na Univerzite Komenského v Bratislave filozofiu a literárnu vedu a pôsobil aj na Filozofickom ústave SAV. V roku 1956 emigroval na Západ. Rok strávil na Univerzite v Mníchove a od roku 1957 pôsobil vo Francúzsku. Tu v roku 1959 získal licenciát z filozofie a potom študoval dva roky matematiku a fyziku a zúčastňoval sa výskumných seminárov z dejín vedy. Od roku 1963 bol vedeckým pracovníkom Národného strediska pre vedecký výskum na Ústave pre dejiny vedy a techniky (C.N.R.S., kde bol riaditeľom Georges Canguilhem). V roku 1974 získal štátny doktorát za prácu Mathématique et théorie de la science chez Bernard Bolzano, ktorú napísal pod vedením S. Bachelardovej. V rokoch 1975 – 1978 bol profesorom na Univerzite v Tunise a takisto pôsobil aj ako hosťujúci profesor na Claremont Graduate School, na Kalifornskej univerzite v Berkeley a na Univerzite v Hong Kongu. V rokoch 1978 – 1996 učil na univerzitách Paríž XII, Paríž IV a Paríž I. Od začiatku 80. rokov s A. Soulezovou vyše dvadsať rokov viedol seminár filozofie jazyka. Bol emeritným riaditeľom výskumu v C.N.R.S. (directeur de recherche), nositeľom medaily Georges Sarton (Univerzita v Ghente, 1990), medaily „Bernard Bolzano“ Karlovej univerzity (1990) a ceny Jeana Cavaillèsa (1995). V roku 2018 mu bola udelená Zlatá medaila SAV.
Vedecké práce Jana Šebestíka sa orientovali na tri oblasti: dejiny logiky a matematiky, predovšetkým išlo o dielo B. Bolzana; filozofiu v strednej Európe; dejiny technológie od 17. do 19. storočia. Ešte počas svojho pôsobenia vo FiÚ SAV preložil výber logických a matematických textov G. W. Leibniza a napísal k nemu úvod. Jeho práca o Bolzanovej logike a matematike je pokusom o prvý syntetický a detailný výklad Bolzanovho prínosu k týmto disciplínam.
V článkoch a prednáškach sa zaoberal Leibnizovou logikou, Fregeho a Russellovou formalizáciou logiky. K jeho posledným prácam patrí rozsiahly komentár k novému vydaniu Cavaillèsovho diela Sur la logique et la théorie de la science, v ktorom skúma Cavaillèsove analýzy teórie vedy u Kanta, Bolzana, Carnapa a Husserla. Štúdium Bolzana ho priviedlo k tzv. rakúskej filozofii, resp. k filozofii v strednej Európe. V početných článkoch zdôrazňuje špecifickosť stredoeurópskej filozofie, ktorá je charakterizovaná sklonom k realizmu, sympatiami k pozitivizmu, porozumením pre vedecké bádanie a pozornosťou venovanou logickým metódam, jazyku a umeniu. Jan Šebestík písal aj o Twardowskom a niekoľko prác zasvätil Viedenskému krúžku a jeho historickému pozadiu. Dôležité práce o českej filozofii sa týkajú aj T. G. Masaryka, Z. Reichla a Patočkovej filozofie jazyka. Z Canguilhemovho seminára vzišla rozsiahla štúdia Les comencements de la technologie (s J. Guillermom, in Thalès, XII, 1966, P.U.F. 1968). Opisuje v nej postupné formovanie technologickej vedy v 18. storočí, založenej J. Beckmannom, a jej rozvoj v prácach francúzskych a anglických technológov a u Marxa. Túto prácu neskôr dopĺňa rozborom diela Ch. Babbaga, A. Ura a G. J. Christiana. Francúzskemu mysleniu venoval Jan Šebestík viaceré štúdie o Valérym, o Canguilhemovi a Cavaillèsovi.
Rodine, blízkym a spolupracovníkom vyjadrujeme našu úprimnú sústrasť.
ČESŤ JEHO PAMIATKE!
