Stav politickej kultúry na Slovensku je adekvátny súčasnému stavu demokracie v krajine. V budúcnosti treba viesť politické debaty o skutočných problémoch.
Výzvy pre politickú kultúru na Slovensku sa identifikovali v priebehu seminára, ktorý sa uskutočnil v máji a júni na pôde Slovenskej akadémie vied a Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdii. Organizátorom bol Filozofický ústav SAV, Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií a Filozofický seminár Univerzity v Zürichu. Podujatie aktívne podporil aj veľvyslanec Švajčiarskej federácie na Slovensku Josef Aregger úvodným príspevkom o švajčiarskom vnímaní politickej kultury vo forme „Gemeinsinn“ (zmysel pre spoločnosť).
Cieľom stretnutí bolo v neformálnej diskusií konfrontovať názory politológov, sociológov a filozofov na stav a perspektívy politickej kultúry na Slovensku. Medzi úcastnikmi boli František Novosád a Martin Muránsky (FiÚ SAV), Samuel Abrahám (BISLA), Viliam Figusch (Rada Európy), Oľga Gyarfášová (Inštitút pre verejné otázky), Marián Gula (Ústav pamäti národa), Kalmán Petöcz (Fórum inštitút pre výskum menšín) a Viliam Vaškovič (Liberálna spoločnosť).
Seminár bol prvou časťou väčšieho projektu výskumu politickej kultúry na Slovensku, ktorý prebieha v rámci doktorskej práce Karin Bachmann do konca roka 2011. Bachmann, ktorá pôsobí aj ako korešpondentka nemecky hovoriacich médii na Slovensku a v Maďarsku, skúma stav a perspekívy politickej kultúry v Európe na základe osobného poznania štyroch krajín (Maďarsko, Nemecko, Švajčiarsko, Slovensko).
Vedci ponúkajú množstvo vymedzení pojmu „politická kultúra“. Účastníci stretnutí sa dohodli, že politickú kultúru budú chápať ako určitú formu správania sa účastníkov politického života voči sebe navzájom. Podľa Josefa Areggera každý Švajčiar má výchovou vštepený zmysel pre spoločnosť a teda chápe obec ako jadro politickej kultúry. Zmysel pre spoločnosť sa vyjadruje aj tým, že Švajčiari chápu politiku ako koníček a politický mandát ako čestnú úlohu. Švajčiarski politici vykonávajú svoju činnosť ako dodatok k ich „riadnemu povolaniu“.
Oľga Gyarfášová upozornila na fakt, že Slováci demokraciu chápu ako spektrum možností žiť svoj život podľa súkromných potrieb (a nie podľa štátnych, ako pred rokom 1989). Chýba im pocit individuálnej zodpovednosti za politické dianie. Podľa Františka Novosáda sa spoločnosť vyvíja týmto smerom aj preto, lebo ľudia sú znechutení, keď sa o politike a v politike debatuje len v schémach dobra a zla, teda v morálnych schémach, čo často aj vedie k debatám o fiktívnych škandáloch. Podľa takéhoto uvažovania je dobrým politikom ten, ktorý nespácha to najhoršie. Preto treba oslobodiť politickú kultúru od tohto druhu morálky.
Účastníci stretnutí prejednali konkrétne oblasti politickej kultury vhodné na diskusiu. Napríklad- Majú rôzne generácie rozličné predstavy o politickej kultúre? Ako motivovať občanov v regiónoch v angažovaní pre politickú kultúru regiónu i celej krajiny? Podľa Kalmána Petöcza je pre harmonické spolužitie národností na Slovensku podstatný štandardizovaný dialóg medzi majoritou a menšinami. Ďalšie dôležité oblasti sú korupcia a transparentnosť, vyrovnanie sa s históriou i fakt, že veľa občanov má ohľadne politickej kultúry podobné názory ako pred pádom železnej opony.
Text: Karin Bachmann