Naša vedecká pracovníčka Jaroslava Vydrová (Filozofický ústav SAV) vystúpi 7. novembra 2025 na konferencii „The Human Phenomenon: Plessner’s Crossroads“, v Kolíne nad Rýnom, na Kolínskej univerzite, ako hlavná rečníka s prednáškou „Plessner’s analysis of expressivity and its contribution to phenomenology“.
Helmuth Plessner zaujíma medzi európskymi mysliteľmi 20. storočia osobitné miesto. Vyštudoval medicínu a zoológiu, no obrátil sa k filozofii, kde prepojil otázky prírodných vied, fenomenológie a ľudskej sociálnosti. Cieľom konferencie je zhodnotiť jeho prínos k pochopeniu človeka, najmä jeho vzťah k fenomenológii – z historického hľadiska aj z pohľadu súčasnej antropológie. Plessnerov vzťah s Husserlom bol zložitý – sám sa nazýval jeho „neverným“ žiakom. Hoci fenomenológiu považoval za prínosnú, zdala sa mu príliš prísna, a preto sa pripojil k Maxovi Schelerovi. Neskôr poznamenal, že Sartre či Merleau-Ponty sa v mnohom priblížili jeho pozíciám z Die Stufen des Organischen, no odlišovali sa od Schelerovho hodnotenia. Otázkou zostáva, ako jeho kritika Husserla súvisí s „realistickou“ fenomenológiou (napr. Hedwig Conrad-Martius) a kde odhaľuje hranice Husserlovho transcendentálneho obratu. Rovnako zaujímavé je, čím sa Plessner odlišuje od iných foriem „fenomenologickej antropológie“, ktorú Husserl odmietal (Phänomenologie und Anthropologie, Hua XXVII). Ako upozorňovali Odo Marquard a Joachim Ritter, ide aj o premýšľanie významu antropológie v danom historickom kontexte a o nové čítanie vzťahu Plessnera k Heideggerovi.
Jaroslava Vydrová (Filozofický ústav SAV) je fenomenologička, pôsobí na Oddelení sociálnej filozofie a filozofickej antropológie. Na ústave pôsobí aj ako predsedníčka Vedeckej rady. Okrem toho, je členkou Výboru SFZ pri SAV a predsedníčkou Redakčného kolégia časopisu pre humanitné vedy Ostium.
V rámci svojej vedeckej činnosti sa špecializuje na filozofickú antropológiu, fenomenológiu Edmunda Husserla, súčasnú fenomenológiu, fenomenologickú metódu, vzťah fenomenológie a umenia a problematiku subjektivity a intersubjektivity.
Medzi jej najvýznamnejšie publikácie patrí „Výraz – dielo – telesnosť: Fenomenologické eseje“ (2020), „Stručný úvod do fenomenológie: O fenoméne“ (2020) alebo „Cesty fenomenológie: Fenomenologická metóda neskorého Husserla“ (2010).
