Filozofický ústav Slovenská akadémia vied, v. v. i.
Závislé zakladanie
(verejná prednáška)
4. máj 2026 | 11:00 hod.
Filozofický ústav SAV, v. v. i.
Miestnosť 94 (4. poschodie)
Klemensova 19
811 09 Bratislava 1
Slovenská republika
Prednášajúci:
Adam Murray
(University of Manitoba)
Adam Murray je docent na Katedre filozofie na University of Manitoba. Jeho výskum sa zameriava na témy na rozhraní logiky, metafyziky a filozofie jazyka. Pred nástupom na University of Manitoba pôsobil ako lektor na Katedre filozofie na University of Toronto, kde zároveň získal titul PhD z filozofie. V roku 2025 pôsobí ako zastupujúci vedúci doktorandského štúdia filozofie na University of Manitoba.
Abstrakt:
Zaujímam sa o to, či môžu existovať prípady závislého zakladania. Ide o prípady s nasledujúcou štruktúrou pre vhodne typované φ a ψ:
(a) Platnosť φ pomáha zakladať platnosť ψ.
(b) Pre φ je podstatné, že ψ.
Tento vzorec je na prvý pohľad zrozumiteľný. Ako konkrétny príklad uvažujme stav alebo vlastnosť byť karmínový. Podľa štandardných názorov v literatúre o zakladaní platí, že to, že niečo je karmínové, zakladá to, že je červené (Rosen 2010). Keďže však byť karmínový je v podstate spôsob alebo mód bytia červeným, je aspoň do istej miery pravdepodobné, že byť červený je podstatné (v všeobecnom zmysle) pre to, aby niečo bolo karmínové. Výsledkom je, že to, že niečo je karmínové, sa javí ako niečo, čo zároveň zakladá a podstatne závisí od toho, že je červené. Ďalšia úvaha naznačuje, že nejde o ojedinelý prípad; naopak, rôzne pozície v všeobecnej metafyzike vykazujú presne paralelnú štruktúru. Závislé zakladanie sa zdá byť bežné. Argument Correiu a Skilesa (2017) sa však snaží ukázať, že závislé zakladanie je nemožné. Tento argument nazývam dedičnostným argumentom proti závislému zakladaniu. Hoci varianty tohto argumentu získali určitú pozornosť v nedávnej literatúre (Vogt 2026, Romero 2026), existujúce reakcie sa zameriavajú na premisy špecifické pre konkrétne názory Correiu a Skilesa na povahu zakladania a esencie. Takéto diskusie preto prehliadajú prirodzené zovšeobecnenie tohto argumentu, ktoré je oveľa teoreticky neutrálnejšie vzhľadom na základnú „metafyziku“ zakladania a esencie. Toto zovšeobecnenie nazývam ekvivalenčným argumentom proti závislému zakladaniu. Vysvetľujem tento argument a dôvody jeho zlyhania. V zásade argument stojí na dvojici predpokladov o zakladaní, ktoré sú jednotlivo konzistentné, no spolu nezlučiteľné. Prvý sa týka podmienok, za ktorých sa (odlišné) tvrdenia považujú za ekvivalentné z hľadiska zakladania, a mali by ho odmietnuť zástancovia štrukturálneho (alebo „reprezentačného“) chápania zakladania. Druhý — ktorý sa týka prijateľnosti určitých štrukturálnych princípov odvodených v Fineovej (2012) „čistej“ logike zakladania — by mali odmietnuť zástancovia „svetového“ (alebo „algebraického“) chápania zakladania. Keďže zástancovia oboch prístupov môžu odmietnuť ktorýkoľvek z týchto predpokladov, vzorce závislého zakladania sa ukazujú ako zrozumiteľné z oboch teoretických perspektív.
Táto prednáška je podporená projektom VEGA 2/0055/26, Princíp explózie ako základný filozofický princíp.
